ŠTYRI SVIEČKY
Horeli štyri sviečky na adventnom venci, tak ticho, že bolo počuť ako sviečky začali hovoriť. Prvá sviečka vzdychla a povedala: „Volám sa Mier. Moje svetlo síce svieti, ale ľudia žiadny mier nedodržujú.“ Jej svetielko bolo čím ďalej tým menšie, až celkom zhaslo. Svetlo druhej sviečky zakmitalo a sviečka povedala: „Volám sa Viera. Som ale zbytočná, ľudstvo nechce nič o Bohu vedieť, nemá teda cenu, aby som svietila.“ Prievan zavial miestnosťou a druhá sviečka zhasla... Ticho a smutne sa k slovu prihlásila tretia sviečka: „Volám sa Láska. Už nemám silu, aby som horela. Ľudia ma odstavili na stranu. Vidia len sami seba a žiadnych iných, ktorých by mali mať radi.“ A s posledným záchvevom zhaslo i toto svetlo... V tom vošlo do miestnosti dieťa, pozrelo sa na sviečky a povedalo: „Vy musíte predsa svietiť a nie byť zhasnuté.“ A skoro začalo plakať... V tom sa prihlásila k slovu i štvrtá sviečka a povedala: „Neboj sa! Pokiaľ ja svietim, môžeme i ostatné sviečky znovu zapáliť. Volám sa Nádej.“ Zapálilo dieťa od tejto sviečky zápalku a rozsvietilo znova ostatné sviečky. Plameň nádeje by nikdy nemal v Tvojom živote zhasnúť... ...a každý z nás by mal plamene Mieru, Viery, Lásky a Nádeje neustále udržiavať.
zdroj: internet
