nedeľa 12. augusta 2007

Quo vadis?

Ľudia kam to všetci kráčate?
Poďte s nami dnes - veľké veci uvidíte.
Ísť s vami? Ale kam?
Kam kráča tento dav?

Poď s nami, dnes niečo uvidíš,
vidíš toho,čo nesie ten kríž?

Veď je to človek, nemá síl,
padá pod ťarchou ľudských vín.

Poď s nami, dnes zomrie tento muž,
bo zviesť chcel celý ľud.

Čo vravíš vojak?
Bláznovstvo, ten muž, čo kráča,

v rukách má predsa večné kráľovstvo.
Poď s nami, never tým rečiam,
uvidíš smrť na kríži,
konečne padne tento klam,
a bude pokoj v dejinách.
Zastav sa vojak, počuj dnes,
ten muž, čo zomiera,
je Syn Boží, a život dáva i za teba.
Zastav sa vojak,plný rán,
ten človek chce priniesť pokoj nám,
dáva svoj život pre nás,
a ty nemáš silu ho prijať?
Cez neho Boh vraví nám, že náš národ miloval,
a dal Syna svojho nám,
z lásky nám ho daroval.
Aby sme život večný mali,
aby sme už viacej neboli sami,
aby nezahynul nikto z nás,
aby radosť vládla zas.
Katarína Boková

Chváľ Ho!

Chváľ duša moja Hospodina,

nezabudni, čo ti dáva,

On všetky hriechy odpúšťa,

On chráni od zahynutia.

Hospodin sýti ústa dobrým,

On činí mnohé spravodlivým.

Ako je nebo vysoko nad nami,

taká je milosť nad hriešnikmi.

On nás pozná, akí sme,

pamätá, že sme prach zeme,

Hospodinova milosť trvá od vekov,

ten, čo sa bojí, bude Jeho dieťaťom.

Boh postavil trón na nebi,

kraľuje nad nami všetkými,

chváľte ho ľudia,

dokiaľ sme tu na zemi.

Katarína Boková

Vdaka Pane


ĎAKUJEM PANE za slnko, ktoré denne svieti,
ďakujem za úsmev všetkých detí.
Ďakujem za oblohu, na ktorej lietajú vtáky,
ďakujem za lúku, ktorú krášlia kvety lásky.
Ďakujem za listy z jesenných stromov,
ďakujem, že našla som domov.
Ďakujem, že ma vedieš cestou žitia,
ďakujem za cestu bez vlnobitia.
Ďakujem za ľudí, ktorých stretávam,
ďakujem Ti Ježiš, že Ťa spoznávam.

ĎAKUJEM PANE za dážď, ktorý zvlažuje zem,
ďakujem za lásku, ktorú dostavať smiem.
Ďakujem, že ožaruješ moju temnotu,
ďakujem, že vedieš ľudí k večnému životu.
Ďakujem, že si staviaš v ľudskom srdci chrám,
ďakujem, že svoju lásku dávaš nám.
Ďakujem, že môžem vôbec žiť,
ďakujem, že Ťa môžem piesňou osláviť.
Ďakujem za všetko, čo dávaš nám,
ďakujem Ti Ježiš, že ťa vôbec mám.
Katarína Boková

Modlitba

Môjmu Bohu, ktorý ma miloval, môjmu Pánu, ktorý mi vieru dal, môjmu Bohu, ktorý mi všetko dáva,môjmu Pánu, patrí všetka chvála.
Bohu, ktorý žije v nás,
Bohom je dokonané dielo zas,
nech znie Bohu vďaka
a to v každý čas.


Katarína Boková


Dovolenka Grécko 2007















utorok 12. júna 2007

Kríž

Stojí tam kríž tam v diaľave sveta,
na ňom visí Ježiš, to úžasné dieťa.
Klince veľké ako zloba
prešli mu rukami aj nohami,
koruna z tŕnia veľkého sťa nenávisť,
sa mu vrýva do temena hlavy.
Krv tečie, krv steká,
predstav si to človek,
ty nie si hodnejší od toho,
ktorý mu dal korunu na hlavu Jeho. Kvapky krvi padajú na zem,
to všetko pre teba,
pre každý jeden tvoj hriech.
On trpí, nekričí,
nerúha sa Otcovi,
vie, že musí zomrieť.
Cíti bolesť, možno smútok,
no vie,
že je to Jeho údel.
Musí zomrieť, vie to sám,
podstúpi tú smrť,
lebo vie, že sú tisíce a milióny,
ktorí by museli inak zahynúť.
Boh, ktorý ľúbil tento hriešny svet,
svet plní zlosti, pýchy klamstva.
Boh ťa ľúbil,
dal ti svojho jediného Syna.
Dal ho preto,
aby si ty žil, dal ho preto,
aby si ho ľúbil.
Hoci činíš dobré skutky,
cez ne do neba nepôjdeš,
stačí len prijať Božiu milosť,
a s Bohom žiť každý jeden deň,
nie iba v nedeľu a na výročité sviatky,
takéto kresťanstvo Boh nechce,
stačí len prijať Božieho Syna
a ním šíriť večné spasenie.
Ježiš zomrel, v tretí deň vstal,
splnili sa proroctvá,
proroctvo je aj súd Boží,
na ktorom už každý jeden z nás,
čestne miesto pripravené má.
Pôjdem tam ja a pôjdeš tam ty,
dostaneš tam otázku:
„Miloval´s ma človek?“
- spýta sa Boh? „A či iba v nedeľu?“
Ako budeš odpovedať?
Ticho zvesíš hlavu,
začneš hapkať,
ja som, ja som Pane…..
Poradím ti niečo iné.
Prijmi Boha do srdca,
a na súde, keď príde čas,
môžeš kričať zďaleka.
Tu som Pane, Teba vidím,
veľkú radosť z toho mám,
už sa teším,
že na večnosti budem môcť
pri Tvojich nohách
chválu Tebe vzdať.
Rozhodni sa človek,
možno je dnes deň posledný,
zajtra možno zomrieš,
a už nikdy nebudeš môcť prijať túto zvesť.
Katarína Boková

Obrázok zdroj: http://www.inview.ch/

Promócie






Konečne to mám za sebou...

sobota 12. mája 2007

Samota


Vravíš Pane, že ma ľúbiš,

no ja to nevidím.

Vravíš Pane, že si so mnou,

no ja to necítim.

Moje srdce plače,

moja duša narieka,

veď len ty sám vieš,

jak samota bolí,

ty vieš, aké je srdce človeka.

Cítim sa tak sama,

opustená, zranená,

chcem kričať Bože,

naplň moju prázdnotu.

Prosím, Bože prebuď ma,

zo sna snov a krás,

daj cítiť Tvoju ruku,

ruku milujúceho Otca zas.

Ja nemôžem,

Ty vieš to sám,

som beznádeje plná úzkosti,

výčitiek, chráň ma môj Pán,

Ty si predsa Ježiš života Kráľ.

Strach a plač a samota,

to znie dnešným večerom,

si so mnou? Si tu? Počuješ?

Odpovedz, prosím Pane môj…

Ticho, samota to bolí,

áno som sama, ticho, plač,

úzkosť moje srdce plní,

nie, veď mám predsa Pána.

Pane zober ma do Tvojho náručia,

aby moje sny,

aby moja nádej,

moja istota,

bola len v Tebe naplnená.

Katarína Boková