Vravíš Pane, že ma ľúbiš,no ja to nevidím.
Vravíš Pane, že si so mnou,
no ja to necítim.
Moje srdce plače,
moja duša narieka,
veď len ty sám vieš,
jak samota bolí,
ty vieš, aké je srdce človeka.
Cítim sa tak sama,
opustená, zranená,
chcem kričať Bože,
naplň moju prázdnotu.
Prosím, Bože prebuď ma,
zo sna snov a krás,
daj cítiť Tvoju ruku,
ruku milujúceho Otca zas.
Ja nemôžem,
Ty vieš to sám,
som beznádeje plná úzkosti,
výčitiek, chráň ma môj Pán,
Ty si predsa Ježiš života Kráľ.
Strach a plač a samota,
to znie dnešným večerom,
si so mnou? Si tu? Počuješ?
Odpovedz, prosím Pane môj…
Ticho, samota to bolí,
áno som sama, ticho, plač,
úzkosť moje srdce plní,
nie, veď mám predsa Pána.
Pane zober ma do Tvojho náručia,
aby moje sny,
aby moja nádej,
moja istota,
bola len v Tebe naplnená.
Katarína Boková
