Stojí tam kríž tam v diaľave sveta,na ňom visí Ježiš, to úžasné dieťa.
Klince veľké ako zloba
prešli mu rukami aj nohami,
koruna z tŕnia veľkého sťa nenávisť,
sa mu vrýva do temena hlavy.
Krv tečie, krv steká,
predstav si to človek,
ty nie si hodnejší od toho,
ktorý mu dal korunu na hlavu Jeho. Kvapky krvi padajú na zem,
to všetko pre teba,
pre každý jeden tvoj hriech.
On trpí, nekričí,
nerúha sa Otcovi,
vie, že musí zomrieť.
Cíti bolesť, možno smútok,
no vie,
že je to Jeho údel.
Musí zomrieť, vie to sám,
podstúpi tú smrť,
lebo vie, že sú tisíce a milióny,
ktorí by museli inak zahynúť.
Boh, ktorý ľúbil tento hriešny svet,
svet plní zlosti, pýchy klamstva.
Boh ťa ľúbil,
dal ti svojho jediného Syna.
Dal ho preto,
aby si ty žil, dal ho preto,
aby si ho ľúbil.
Hoci činíš dobré skutky,
cez ne do neba nepôjdeš,
stačí len prijať Božiu milosť,
a s Bohom žiť každý jeden deň,
nie iba v nedeľu a na výročité sviatky,
takéto kresťanstvo Boh nechce,
stačí len prijať Božieho Syna
a ním šíriť večné spasenie.
Ježiš zomrel, v tretí deň vstal,
splnili sa proroctvá,
proroctvo je aj súd Boží,
na ktorom už každý jeden z nás,
čestne miesto pripravené má.
Pôjdem tam ja a pôjdeš tam ty,
dostaneš tam otázku:
„Miloval´s ma človek?“
- spýta sa Boh? „A či iba v nedeľu?“
Ako budeš odpovedať?
Ticho zvesíš hlavu,
začneš hapkať,
ja som, ja som Pane…..
Poradím ti niečo iné.
Prijmi Boha do srdca,
a na súde, keď príde čas,
môžeš kričať zďaleka.
Tu som Pane, Teba vidím,
veľkú radosť z toho mám,
už sa teším,
že na večnosti budem môcť
pri Tvojich nohách
chválu Tebe vzdať.
Rozhodni sa človek,
možno je dnes deň posledný,
zajtra možno zomrieš,
a už nikdy nebudeš môcť prijať túto zvesť.
Katarína Boková
Obrázok zdroj: http://www.inview.ch/
