Chválim ťa môj Bože,
za lásku čo mi dávaš,
vzývam Tvoje sväté meno,
za silu,ktorú v Tebe mávam.
Ďakujem za pokoj,
ktorý dostávam,
chcem ťa chváliť piesňou,
ktorú spievam.
Ty si mocný Boh a Pán,
vďaka za všetko, čo v Tebe mám.
Milujem Ťa Pane za to,že si dnes,
počul môj tichý hlas, dal si mi nádej,
nádej,pre ktorú sa oplatí žiť,
svojím srdcom Ti
chcem za ňu zaplatiť.

Boková Katarína

Keď máš radosť,
keď si smutný, Ježišovi poďakuj!
Keď ťa tvoje srdce bolí,
i tak mu ty dôveruj.
Keď sa tešíš a si šťastný,
na Ježiša pamätaj,
On ti dal už život večný,
tak ho navždy vyznávaj.
On má s tebou isté plány,
On ťa niekam posiela,
tak počúvaj ten hlas Boží,
v Ježišovi je viera i dôvera…
Boková Katarína

Svieca

SVIECA
Si mojou sviecou Pane,
osvecuj moju tmu,
s Tebou ja vždy zvíťazím
a prekročím múr.
Tvoja cesta je dokonalá,
Tvoja reč je čistá,
Ty si štítom,
Ty si skalou,
Ty si spása istá.
2. Samuelova 22, 29

Pár slov...

KRÍŽ

Milujem Tvoj kríž,
na ktorom si za mňa zomieral,
a verím, že mi odpustíš,
že som tak dlho bokom stál,
že som sa bránil Tvojej láske,
životom chcel ísť ďalej len sám,
teraz Ti môj Pane v pokore, všetky svoje hriechy vyznávam…

Účesy

účesy na inšpiráciu....:-)

Vrabce

Pastor George Thomas, ktorý v malom mestečku v Novom Anglicku viedol svoj zbor, prišiel raz v jedno nedeľné ráno do kostola a niesol hrdzavú, skrivenú starú vtáčiu klietku, ktorú položil vedľa kazateľnice. Viacerí ľudia v údive nadvihli obočie, keď pastor prehovoril. Hovoril, ako sa včera prechádzal po meste a uvidel oproti chlapca, ktorý niesol túto klietku. Boli v nej tri malé divé vtáčiky, trasúce sa chladom a strachom. Zastavil ho a spýtal sa: Čo to tam máš, synak?" "Len par starých vtákov," odpovedal. "Čo chceš s nimi robiť?" spýtal sa pastor. "Zobrať ich domov a hrať sa s nimi," odpovedal. "Budem ich dráždiť a vytrhávať im perie, aby sa pobili. Stavím sa, že sa zabavím." "Ale skôr či neskôr ich budeš mat dosť a prestane ťa to baviť. "Čo urobíš potom?" "Ale, mám aj zopár mačiek," povedalo malé chlapčisko. "Radi si na nich pochutia, dám vtákov im." Pastor na moment stíchol. "Koľko chceš za tie vtáky, synak?" Čoo??!!! Na čo by vám boli, pane? Sú to len obyčajne vtáky z poľa. Ani nespievajú - a vôbec nie sú pekne!" "Koľko?" znovu sa spýta pastor. Chlapec si ho premeral, ako by bol bláznivý a povedal:"10 dolárov!" Pastor siahol do vrecka a vytiahol desaťdolárovku. Dal ju chlapcovi do ruky, a ten zmizol rýchlo ako blesk. Pastor zdvihol klietku a nežne ju niesol na koniec aleje, kde bol strom a malý trávnik. Položil ju na zem, otvoril dvierka a nežným klopaním na mriežku klietky presvedčil vtáčiky, aby vyleteli. - Pustil ich na slobodu. To vysvetlilo prítomnosť klietky na kazateľnici a potom pastor začal hovoriť tento príbeh: Jedného dna sa rozprával Ježiš s Diablom. Satan sa práve vrátil z Rajskej záhrady a škodoradostne sa chválil: "Nuž, Pane, práve som nachytal plný svet ľudí. Nastavil som pascu, starú návnadu, vedel som, že neodolajú. Mám ich všetkých!" "Čo s nimi budeš robiť," spýtal sa Ježiš? Satan odpovedal: "Chaa, budem sa zabávať! Budem ich učiť ako sa sobášiť a rozvádzať, ako sa majú nenávidieť a škodiť si, naučím ich piť a fajčiť a preklínať. Naučím ich ako vynájsť zbrane a bomby a navzájom sa zabíjať. Už sa teším na tu zábavu!" "A čo urobíš potom?" spýtal sa Ježiš. "Zabijem ich!" hrdo sa vypol Satan. "Koľko za nich chceš?" spýtal sa Ježiš. "Hádam by si tých ľudí nechcel?! Nie je v nich ani štipka dobra.

Keď si ich vezmeš, budú ťa len nenávidieť. Napľujú na teba, budú ta preklínať a zabijú ťa! Určite ich nechceš!" "Čo za nich chceš?" opäť sa opýtal. Satan pozrel na Ježiša a zaškeril sa:"Všetky tvoje slzy a všetku tvoju krv!" Ježiš povedal: "Máš ich!" a zaplatil. Pastor zdvihol klietku, otvoril dvere a odišiel od kazateľnice.Nie je smiešne, ako jednoducho ľudia pohŕdajú Bohom a potom sa čudujú, že svet sa rúti do pekla? Nie je smiešne, ako veríme novinám, ale nedôverčivo skúmame slova Biblie? Nie je smiešne, ako každý chce prísť do neba za predpokladu, že nemusí veriť, myslieť, hovoriť alebo robiť nič z toho, čo hovorí Biblia? Hovoria: "Verím v Boha", no jednako nasledujú Satana (ktorý, mimochodom, taktiež "verí" v Boha). Nie je smiešne, ako sa oplzlosti, vulgárnosť a nemravnosť volne šíria, ale verejná diskusia o Ježišovi je potláčaná? Nie je smiešne, keď je niekto v nedeľu celý zapálený pre Krista, ale celý zvyšok týždňa je neviditeľným kresťanom...?
autor neznámy

Mama

AKO BOH STVORIL MAMU

Dobrý Boh sa rozhodol stvoriť matku. Lopotil sa s tým šesť dní, keď sa mu zjavil anjel a povedal:
„Tým len strácaš čas.“ A Boh mu na to:"Hej, ale čítal si požiadavky v objednávke? Musí sa dať umývať ako celok, nesmie byť z umelej hmoty, musí mať 180 pohyblivých nahraditeľných častí, uspokojiť sa s kávou a so zvyškami z minulého dňa, musí mať bozk schopný uzdraviť všetko od zlomenej nohy až po sklamanie v láske šesť párov rúk...“Anjel potriasol hlavou a neveriaco sa spýtal: “Šesť párov?“„Ruky to nie je taká ťažká vec,“ povedal dobrý Boh, „ale mama musí mať tri páry očí.“
„Tak veľa?“ Boh prisvedčil: „Jeden pár, aby videla cez zatvorené dvere, keď sa pýta: Deti, čo tam vnútri vystrájate?, aj keď to vie. Druhý pár za hlavou, aby videla, čo by nemala, ale musí vidieť. A ešte ďalší pár, aby dieťaťu, keď sa dostane do nepríjemností potichu povedala: „Rozumiem, ale aj tak ťa mám rada. “Pane,“ povedal anjel a jemne sa mu dotkol ramena, „ choď spať, aj zajtra je deň…“„Nemôžem,„ odpovedal Pán. „Už som skoro hotový. Už mám jednu, ktorá sa vylieči sama, keď je chorá, a môže pripraviť obed pre šesť osôb z pol kila mletého mäsa a pod sprchou pevne udrží sedemročné dieťa.“ Anjel pomaly obišiel model matky a zvedavo ho skúmal. „Je veľmi útla.“, povedal s povzdychom. „Ale odolná!“– odvetil Pán rázne. „Nevieš si predstaviť, čo všetko je schopná urobiť a zniesť táto jedna mama.“„Myslíš?“ „Nielen to, vie veľmi dobre používať aj rozum a pristúpiť na kompromisy„povedal Stvoriteľ. Anjel sa teraz sklonil nad modelom matky a prešiel prstom po jej líci.„Tu je jedna kvapka,“ povedal. „To nie je kvapka,“ opravil ho Pán. „To je slza.“„A na čo je tá slza?“„Prezrádza radosť, smútok, sklamanie, bolesť, osamelosť i pýchu.“„Si génius!“ Zvolal anjel. Boh s jemnou nostalgiou dodal:
„Pravdu povediac, to so tam ja nedal.“

Obrázok zdroj http://www.fotosearch.de/

Navštívená planéta

Bol raz jeden malý anjelik. Stalo sa, že starší, hodnejší a dôstojnejší anjel mu ukazoval nádheru, veľkoleposť a majestátnosť Božieho stvorenia vesmíru.

Žiaľ musíme poznamenať, že pre mladého anjela to bolo trocha únavné, a aj nudné. Bola mu ukázaná mliečna dráha, svietiace slnko a nekonečné vzdialenosti v smrtiacom chlade vesmíru. Aby náš malý anjel tomu všetkému porozumel, potreboval veľa rozmýšľať. Úprimne bolo to všetko pre neho trocha priveľa. Na konci svojej prehliadky prišli naši dvaja anjeli aj k blízkosti mliečnej dráhy, k nášmu slnečnému systému. Keď sa tak títo dvaja blížili k hviezde, ktorú my nazývame slnko, a k planétam, ktoré ho obklopujú, zdôrazňoval starší anjel význam toho malého bezvýznamného nebeského telesa, ktoré sa otáčalo okolo svojej osi. Toto nebeské teleso pripadalo malému anjelovi ako nezaujímavá, špinavá tenisová loptička, v porovnaní so všetkou tou nádherou a majestátnosťou, ktorú doteraz videl.

„Chcem, aby si, si ju dôkladne prezrel.“ – poznamenal starší anjel a ukázal prstom na našu planétu. „No áno, vyzerá veľmi malá a k tomu ešte pekne špinavá.“ – odpovedal malý anjel. „Čo je na nej také výnimočné?“

„Táto planéta“ – odpovedal starší. „Je planéta, ktorá bola navštívená.“ „Navštívená? A kým?!? Snáď ty nemyslíš ...? Hm, hm!!! „Presne to ti chcem povedať. Náš mladý Princ majestátnosti navštívil túto maličkú guľu.“ A starší anjel sa pokorne sklonil. „Ale ako?“ – pýtal sa mladší. „Ty hovoríš, že náš veľký a nádherný Princ so svojím stvorením, ktoré je miliónkrát väčší, ako to všetko, čo sme videli, náhle zostúpil na túto malú guľu?“ „Prosím ťa prečo by to robil?“ „To sa nás netýka, pýtať sa prečo“ – povedal starší, trocha prísnejšie.

„Zjavne náš Pán vedel prečo to robí, a prečo sa stal takým, ako tie bytosti, ktoré tam žijú.“ Tvár malého anjela sa náhle zamračila. „Chceš snáď poznamenať, že On sa sklonil tak nízko, aby bol jeden z týchto plaziacich a loziacich bytostí na tejto hojdajúcej sa lopte?“ „Áno, to chcem povedať. A neverím, že On by to považoval za správne, aby si ty hovoril o plaziacich a loziacich bytostiach, a ešte k tomu takýmto tónom. Aj keď sa nám to zdá nepochopiteľné, On ich miloval. Išiel k nim, aby ich navštívil, a aby ich priviedol k sebe, aby oni boli raz takí ako On.“ Malý anjel vyzeral veľmi zmätene. Táto predstava presahovala jeho chápanie. „Zatvor na chvíľu svoje oči“ - povedal starší. „Pôjdeme naspäť do minulosti.“ Počas toho ako malý anjel zatváral svoje oči, blížili sa k točiacej sa lopte. „Teraz pozri!“ Náhle sa zjavili na ploche tejto gule malé plamienky. Niektoré svietili len pár chvíľ, niektoré ale dlhšie. Iné zostali svetlé veľmi dlho. „Ty máš teraz tento malý svet pred sebou, takto vyzeral asi pred 1000 rokmi.“ – povedal starší anjel. „Každý plamienok a každé svetlo, ktoré vidíš zjavujú ničo o vedení a múdrosti Otca, ktorý vtedy prenikol do sŕdc a myslí ľudí tejto planéty. Ako vidíš, nie všetci ľudia môžu počuť Jeho hlas. Jednoducho nerozumejú, hoci On k nim celý čas hovorí s láskou a trpezlivosťou.“ Zem sa otočila veľakrát okolo slnka. A náhle sa v hornej časti Zeme objavilo malé svetielko. Bolo žiarivo svetlé, až obaja anjeli museli zatvoriť svoje oči. „Myslím, že viem, čo to je.“ - povedal malý anjel veľmi potichu. „To bola tá návšteva, že ...?“ „Áno, to bola tá návšteva. On, ktorý je SVETLO, prišiel na Zem a žil medzi nimi. Ale náhle svetlo zhaslo! „Prečo? Nemohol ich temnotu a hlúposť zniesť? Musel sa vrátiť?“ „Nie, tak to nebolo“ – odpovedal starší anjel a jeho hlas znel vážne a smutne. „Oni neboli na to pripravení, spoznať Ho. Iba niektorí Ho videli. Väčšina odišla od jeho svetla do svojej temnosti. A nakoniec Ho zabili.“ „Títo blázni, títo blázniví blázni!!! Oni si to nezaslúžia... „Ale my nemáme žiadne právo hovoriť, či si to zaslúžia, alebo nie. Ostáva len tá skutočnosť, že oni nášho Princa zabili, vtedy keď bol u nich na návšteve.“ „A to bol koniec?“ „Vidím, že sa celá Zem stala zrazu tmavá a čierna.“ „Počkaj ešte, ešte sme vzdialení od príbehu tejto planéty, ktorá bola navštívená. Dávaj pozor! Ale buď opatrný a privri si opäť svoje oči.“ Zem sa pomaly otočila trikrát okolo svojej osi. A potom sa znova objavilo nekonečne žiariace svetlo. „Čo to je?“ – pýtal sa malý anjel a odvrátil svoje oči. „Oni Ho zabili, ale On premohol smrť. Smrť je to, pred čím sa väčšina ľudí trasie po celý život. On vstal z mŕtvych a mnohí Ho videli. Od tohto okamihu mu mnohí celkom odovzdali svoje životy.“ „Ďakujme za to Pánovi“ – povedal malý anjel. „Amen, otvor svoje oči, to žiarivé svetlo je už preč. Princ sa vrátil naspäť do svojho príbytku svetla. Ale teraz sa pozri na Zem.“ Počas toho ako sa pozerali Zem sa opäť mnohokrát otočila, zrazu sa na nej ukázali maličké svetielka. Niektoré zasvietili a opäť zhasli, ale väčšina pred nimi svietila trvalo. Ako sa tak pozerali zbadali v mnohých častiach tejto zemskej gule jeden svetlý lúč. „Vidíš, čo sa tu stalo?“ – spýtal sa starší anjel.

„Ten lúč svetla prichádza od ľudí, ktorí sú verní a spravodliví. Svojou pomocou posielajú svoje svetlo ďalej, a postupne to svetlo žiari celým svetom.“ „Áno, áno.“ – povedal malý anjel netrpezlivo. „Ale ako to všetko skončí?“ Spoja sa raz všetky tie malé svetielka? Bude raz všetko iba jedným svetlom, tak ako je to v nebi?“ Starší pokrútil hlavou. „My to nevieme.“ – odvetil. „To je skryté v poznaní nášho nebeského Otca. Koniec ešte neprišiel. Ale teraz viem, že rozumieš, prečo je táto malá loptička taká dôležitá. On ju navštívil. On sa narodil v mieste zvané Betlehem, ako jeden z nich, ako malé bezbranné dieťa. On žil na tej Zemi, aby ukázal ľudom svetlo, aby i oni mohli toto svetlo vlastniť. ON, PÁN JEŽIŠ, BOL A JE TO SVETLO A ŽIJE DODNES V SRDCIACH MNOHÝCH ĽUDÍ“

(z nemeckého originálu Der besuchte Planet, J. B. Phillips)

Obrázok zdroj: http://www.fortunecity.com/

Príbeh, ktorý mení pohľad na život

Záhadná chrípka

Deň sa chýli ku koncu a ty cestuješ z práce domov.V aute si naladíš obľúbenú stanicu, kde práve padla zmienka o nejakej zapadnutej dedinke v Indii, kde pár obyvateľov zomrelo na neznámy druh chrípky. Nie je to pravá chrípka, ale traja, či štyria už na tú neznámu chorobu zomreli, a tak tam boli vyslaní doktori, aby to preskúmali. Veľmi ťa to nezaujímalo, ale v nedeľu, keď si sa vracal domov z kostola, v rádiu hlásili ďalšiu správu. Už sa nehovorilo o troch, či štyroch, ale o 30 000 obyvateľoch tejto postihnutej oblasti Indie, a zmienka o tom bola aj v televízii. CNN oznámila krátku správu o tom, že takáto epidémia sa ešte nikde nevyskytla a preto sa ľudia žijúci v tejto oblasti sťahujú preč od centra epidémie. V pondelok ráno, keď vstávaš sa informácia o epidémii stáva témou dňa. Už to nie je len India. Epidémia sa rozšírila aj do Pakistanu, Afganistanu, Iránu… a dali jej názov „Záhadná chrípka“. Prezident Spojených štátov na tlačovej konferencii vyhlásil, že on aj jeho spolupracovníci sa modlia a dúfajú, že všetko dobre dopadne. Každý sa pýta „Čo to má spoločné so mnou?“ Bolo to práve vtedy, keď francúzsky prezident urobil vyhlásenie, ktoré šokovalo celú Európu. Francúzsko uzatvorilo svoje hranice. Žiadne lety z Indie, Pakistanu, ani žiadnej inej krajiny, ktorá je takto postihnutá nebudú prijímané. A to je dôvod, prečo si si pozrel správy CNN predtým ako si išiel spať. Sánka ti ovisla pri pohľade na uplakanú ženu na obrazovke. Priamy prenos z Paríža. „Človek ležiaci v nemocnici zomiera na záhadnú chrípku.“ Už to prišlo aj do Európy. Prepuká panika. Všetko, čo o tej epidémii lekári vedia, je to, že keď sa človek nakazí, jej symptómy sa prejavia až po týždni. Potom má človek ešte štyri dni a …zomrie. Veľká Británia uzatvára hranice, ale už je neskoro – epidémia sa šíri závratnou rýchlosťou. South Hamptom, Liverpool, North Hamptom…Je utorok ráno keď prezident Spojených štátov robí toto vyhlásenie “V dôsledku možného ohrozenia národnej bezpečnosti, všetky lety do Európy, z Európy ako aj z Ázie sú zrušené. Ak sú vaši príbuzní mimo územia Spojených štátov – je mi ľúto. Vrátiť sa môžu, až keď nájdeme liek na túto epidémiu.“ V priebehu pár dní sa po celých Spojených štátoch rozšíril strach a panika. Ľudia rozprávajú o tom, čo by sa stalo, keby sa epidémia rozšírila aj do USA, a kazatelia hlásajú „Je to bič Boží!“ Je štvrtok večer, si na modlitebnom stretnutí, keď v tom niekto vrazí dovnútra a kričí:“ Zapnite rádio, zapnite rádio!!!“ Zapnú rádio a z neho znie oznam. Dve ženy ležia v nemocnici na Long Islande a zomierajú na záhadnú chrípku. „Za pár hodín sa epidémia rozšíri po celej krajine. Lekári pracujú na protilátke, ale bez výraznejšieho úspechu. Nič nezaberá. Kalifornia, Oregon, Arizona, Florida, Massachusetts…A v tom prišla tá dlho očakávaná správa, Lekári objavili DNA kód vírusu! Odtiaľ je už len krôčik k nájdeniu protilátky. Len je potrebné nájsť niekoho, koho krv nebola ešte nakazená a je vhodná na operáciu.Všetci obyvatelia sú vyzvaní, aby urobili jedinú vec. „Choďte do nemocnice a dajte si odobrať vzorku krvi. To je všetko, čo od vás požadujeme. A keď budete počuť, že vo vašom susedstve sirény stíchli, prosíme, aby ste sa čo najrýchlejšie dostavili do nemocnice.“ A tak v piatok večer si sa Ty so svojou rodinou na výzvu dostavil na miesto odberu krvi. Bolo tam veľa ľudí, doktori a sestričky nemali ani chvíľu oddychu. Lekár vám oznámil: “Chvíľu počkajte, a keď zavoláme vaše meno, budete prepustený a môžete ísť domov.“Postávaš celý netrpezlivý. Susedia, priatelia, všetci si myslia, že prišiel koniec sveta. V tom vybehol z nemocnice mladý muž vyvolávajúc jedno meno. Čože? Opäť volá to meno! Tvoj syn ťa potiahol za okraj kabáta. „Oci to volá mňa!“ Predtým než si si to uvedomil, vzali Tvojho chlapca. “Čakajte, počkajte, čo sa tu deje?“ Oni odpovedali. “To je v poriadku, jeho krv nie je nakazená. Musíme sa presvedčiť, či je čistá. Má presne ten typ, ktorý potrebujeme.“ Päť dlhých napätých minút… v tom vyšli doktori a sestričky, plačúc a objímajúc sa – niektorí sa dokonca smiali… Je to prvýkrát, čo si videl za posledný týždeň niekoho sa zasmiať, Starší doktor – primár k Tebe pristúpil a hovorí. „ďakujem Vám pane, typ krvi vášho syna je perfekný. Krv je čistá a nenainfikovaná. Dokážeme vyrobiť liek proti epidémii. Tieto slová sa rozľahli po celom parkovisku, kde boli zhromaždení ľudia. Všetci začal výskať, modliť sa, smiať sa a plakať…Ale potom si postarší doktor zobral Teba ja s manželkou bokom a opýtal sa: „Môžem s Vami hovoriť?“ „Samozrejme.“, odvetil si. „Viete, nepočítali sme stým, že darca bude neplnoletý a preto potrebujeme…, potrebujeme, váš písomný súhlas na odber krvi. Začal si podpisovať a v tom si zbadal prázdne skúmavky. „K-k-k-koľko ich budete potrebovať?“ opýtal si sa.Vtedy doktorov úsmev zmizol a povedal: “Viete nepočítali sme stým, že by to mohlo byť malé dieťa. Neboli sme na túto možnosť pripravení. Potrebujeme všetku jeho krv!! „Ale veď by ste mu mohli dať infúzii, nie?“, opýtal si sa zhrozene. „Ak by sme mali čistú krv, tak by sme tak urobili. Ale nemáme. Môžete to podpísať? Podpíšete to?“ Podpísal si to. Potom sa vás opýtali:“ Želáte si byť s vaším synom ešte predtým ako začneme operáciu? Dokážeš sa vrátiť? Dokážeš sa vrátiť do tej izby, kde sedí tvoj syn a pýta sa: “Oci? Mami? Čo sa to deje?“ Dokážeš vziať jeho ruku do svojej a povedať: „Synček, Tvoja mamička a ja ťa milujem, a nikdy by sme nedovolili, aby sa ti stalo niečo, čo sa stať nemusí. Rozumieš?“A keď sa doktor vrátil povedal: „Je mi ľúto, ale…, ale už musíme začať. Ľudia na celom svete zomierajú. “Dokážeš ho opustiť? Dokážeš odísť, keď počuješ ako kričí a pýta sa:“ Oci? Mami? Prečo…prečo ste ma opustili?“

A o týždeň, keď sa koná slávnostný obrad na počesť Tvojho syna, niektorí počas neho spia, niektorí ani neprišli, pretože sú na výlete u jazera a niektorí prichádzajú s predstieraným úsmevom a tvária sa, že ich to zaujíma, nemáš ten pocit vyskočiť a zakričať: „Môj syn ZOMREL!!!!!!!!!! VÁS TO VÔBEC NETRÁPI????“

Je to presne to, čo chce povedať Boh? „Môj Syn zomrel. NEVIETE AKO VEĽMI MA TO TRÁPI?“

„Nebeský Otče, možno až teraz budeme schopní začať chápať tú úžasnú lásku, ktorou nás hriešnych ľudí miluješ. Amen

autor neznámy

Obrázok zdroj:http://www.christenshop24.de/

Výročie svadby

ZAJTRA MÁME 2 VÝROČIE SVADBY!

730 dní 17520 hodín 1051200 sekúnd :-)

Ani sa mi nechce veriť, ako ten čas letí!
Častokrát rýchlejšie, ako si len dokážeme predstaviť.
A tak je to naozaj tu. Dva roky manželského života sú za nami.
Dva roky! Naozaj! Zdá sa mi to, ako keby to bolo len včera, čo som stála v kostole pred oltárom a sľubovala vernosť mužovi, ktorý stál pri mne.
Verím, že ďalší rok prinesie veľa krásneho.

Krásnu tortičku sme mali na našej svadbe že?

Viera

VIERA
Som tvoj Boh, tvoj Ježiš,
mám ťa rád.
Dieťa, hovorím k tvojmu srdcu…

Tak vystri svoju ruku,
ja vezmem tvoju dlaň,
tak otvor svoje srdce,
ja prídem, chcem byť tvoj Pán…
Preto Boh prišiel k nám,
aby si sa už nebál, On je tvoj Kráľ.
Ty keď mu svoj život dáš,
uvidíš On je spásy Kráľ,
dá ti život, ktorý len On má…

NEODCHÁDZAJ PANE

Neodchádzaj Pane, chcem cítiť Tvoju lásku.
Nenechávaj ma tu uprostred tejto tmy…
Volám ťa a stále hľadám odpoveď na otázku…
Tak príď, ja čakám, chcem Ťa spoznať ešte dnes.
Volám k Tebe Ježiš, kto si?
Volám k Tebe Ježiš, kde si?
Verím, že si tu a predsa taký ďaleký….
Viem, že si s nami po všetky naše dni,
ale mám strach, niečoho sa bojím,
tak príď prosím, staň sa Pánom mojím…
Vzývam Tvoje sväté meno, dnes,
Tvoje meno najvyššie,
nech Ti znie chvála na veky môj Pane…
Boková Katarína

Bocian

Prečo k nám stále nepriletel bocian?

Túto otázku dostávam tak minimálne

jedenkrát denne v niektorých výnimočných prípadoch aj častejšie.:-)

Už mi to pomaly, ale iste začína liezť na nervy,

asi budeme musieť už konečne musieť niečo poriešiť.

Ale nie! Myslím si, že Boh má všetko v rukách a ako vraví jedna múdra kniha

VŠETKO A SVOJ ČAS A SVOJU HODINU, KAŽDÁ VEC PO NEBOM....